Možno i ne zametitj... Vsju žiznj bežim, bežim, starajemsja poboļše uhvatitj, poboļše uspetj....  i na hodu perekusivajem, i na hodu mame zvonim, i sopli detjam na hodu vitirajem... Poetomu , živja vpriprižku, možem i ne zametitj, čto ono rjadom bilo. A nužno bilo toļko ruku protjanutj..

Scastje -na storone togo,kto dovolen./Aristotel/